Martinské osobnosti (3) – Viliam Paulíny-Tóth

Sharuj!:)

Výchova, štúdiá a vzdelanie

Viliam Pauliny-Tóth sa narodil 3.6.1826 v Senici do rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Keď mal Viliam päť rokov jeho otec zomrel a spolu s matkou a súrodencami žili u matkinho svokra, Žigmunda Paulinyho, ktorý ho už v útlom veku naučil čítať a písať.

Vo vzdelaní pokračoval v Novom Meste nad Váhom v meštianskej škole (1832 – 1834) , následne na to v latinskej škole v Senici (1834 – 1836). Od útleho veku v ňom matka vzbudzovala národné povedomie, vychovávala ho v kresťanskom duchu. Napriek tomu ho matka poslala učiť sa po maďarsky do Komárna (1836-1837), tam vynikal medzi ostatnými takým rozdielom, že ho učitelia dávali za vzor. Po návrate z Komárna matka, zapálená národovkyňa, zistila že Viliam s nadšením recituje v maďarčine a hlása maďarské ideály. Z týchto nálad ho vymanil brat Ľudovíta Štúra, Karol, ktorý bol riaditeľom evanjelického gymnázia v Modre, ktoré navštevoval v rokoch 1838 – 1843. Z Modry jeho kroky viedli do Bratislavy, kde študoval na evanjelickom lýceu (1843 – 1846). Ostal pod štúrovským dohľadom, Karola nahradil Ľudovít, ktorý Viliama očaril svojím prednesom a vzdelaním. Pod vplyvom Ľudovíta Štúra študoval široký okruh odvetví – právo, filozofiu, filológiu, históriu. Štúr ovplyvnil jeho ďalšiu literárnu aj zmýšľanie.

Pôsobnosť po štúdiách

Po ukončení štúdií, na odporúčanie Ľudovíta Štúra, jeho kroky smerovali do Srbska, kde pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine. Nevydržal tam však dlho, láska k Slovensku ho ťahala domov a preto sa zanedlho vrátil. Z rôznych ponúk si vybral miesto vychovávateľa a v roku 1846 začal pôsobiť u statkára Mikuláša Laskáryho v Hontianskej župe. Tu sa stretol so zapálenými národovcami Jánom Rotaridesom
a Jankom Kráľom, s ktorými trávil voľný čas vychádzkami do prírody. Tu ich zastihol rok 1847, kedy slovenská literatúra zažívala obrodu v slovenských časopisoch a almanachoch ako Slovenské národné noviny, Orol tatranský, Slovenské pohľady, Nitra a pod. Následné udalosti v roku 1848 národovcom rozniesli do rozličných miest a pozícií. Pauliny prijal miesto profesora na lýceu v Kremnici, zatiaľ čo Rotarides a Kráľ skončili vo väzení. V Kremnici sa súkromne zaoberal vyučovaním hudby, francúzskeho a maďarského jazyka, sem-tam sa ako kandidát teológie podujal aj kázania v evanjelickom kostole, kde zastupoval svojho príbuzného, tamojšieho farára Hlaváča.

Buditeľská, organizačná a politická činnosť

Viliam Pauliny-Tóth sa aktívne zúčastňoval na rôznych buditeľských akciách, stál pri zrode Memoranda slovenského národ (1861) , bol členom slovenskej delegácie, ktorá odovzdávala cisárovi spis s názvom Viedenské memorandum . Zaslúžil sa aj o založenie a následný rozvoj Matice slovenskej (MS), bol členom jej prípravného výberu (1861-1863). V časopisoch ktoré redigoval dával priestor šíreniu myšlienok MS a uverejňoval. Po smrti Karola Kuzmányho (1866) sa presťahoval do Martina a od roku 1867 sa stal prvým podpredsedom MS. Staral sa o jej všestranný rozvoj upevňovaním a rozširovaním členskej základne. Zaslúžil sa aj o vznik martinského slovenského evanjelického gymnázia a stal sa jeho správcom, bol popredným členom slovenského národného hnutia v 60. – 70. rokoch 19. storočia. V roku 1870 stál pri zrode Slovenskej národnej strany, stal sa jej prvým predsedom. Okrem politiky sa venoval aj politickej publicistike, zúčastnil sa na prípravách Pešťbudínskych vedomostí. Pred zatvorením MS v Národných novinách publikoval obrany voči útokom maďarských vládnych činiteľov a voči zavretiu MS. Činnosť Matice slovenskej riadil až do jej zatvorenia v roku 1875. O dva roky, 6. mája 1877 v mladom veku 50 rokov zomiera v Martine. Pochovaný je na Národnom cintoríne. Terajšie martinské gymnázium nesie jeho meno.