50te výročie založenia, MARTIMEX

Pol storočia s podnikom MARTIMEX

Sharuj!:)

AUTORI: Juraj ŠUHAJ, Jozef BALÁŽ
FOTOGRAFIE: MARTIMEX, ZŤS a archív autorov
zdroj: MOT 1, 2/2020

original pdf: martimex.pdf (11mb)

Do roku 1990 bol zahraničný obchod a export výrobkov československého priemyslu realizovaný takmer výlučne cez tzv. podniky zahraničného obchodu. Jedným z nich bola i účastinná spoločnosťpre zahraničný obchod MARTIMEX, založená na konci roku 1969 v Martine, ktorá sa zaradila k najvýznamnejším exportérom výrobkov československého a slovenského strojárskeho priemyslu.

MARTIMEX bol zameraný predovšetkým na podporu zahraničného obchodu podnikovzdružených v bývalej skupine ZŤS. Na snímku expozícia z konca sedemdesiatych rokov s banskou lokomotívou a lesným kolesovým traktorom LKT 120 A

Podnikov špecializovaných na zahraničný obchod bolo v bývalom Československu niekoľko, väčšinou sa zameriavali na vývoz a dovoz určitých komodít, prípadne boli založené vtedajšími veľkými výrobno‑hospodárskými jednotkami (VHJ), pre ktoré zabezpečovali export ich produkcie do zahraničia. V oblasti strojárskeho priemyslu patril k najznámejším napríklad Motokov, špecializovaný na vývoz výrobkov automobilového priemyslu a poľnohospodárských strojov, Strojexport obchodoval so železničnou technikou, stavebnými a ďalšími mechanizmami, Strojimport s obrábacími strojmi, Omnipol vyvážal leteckú a špeciálnu techniku a napríklad podnik Pragoinvest exportoval hlavne výrobky vtedajšieho koncernu ČKD, resp. Škodaexport, produkciu podnikov koncernu Škoda Plzeň.
Na rozdiel od väčšiny iných podnikov zahraničného obchodu, ktoré boli prevažne štátnými inštituciami, mal MARTIMEX na svoju dobu netradičnú a pokrokovú právnu formu účastinnej spoločnosti, založenej podľa legislatívy platnej ešte z obdobia prvej republiky. Tento netypický a inovatívny prístup bol výsledkom doby krátkeho uvoľnenia na konci šesťdesiatych rokov, teda v čase príprav vzniku tejto novej zahranično‑obchodnej spoločnosti. Hlavným akcionárom spoločnosti MARTIMEX bola výrobno-hospodárska jednotka Závody ťažkého strojárstva (skratka VHJ ZŤS), ďalej jej podniky ako napríklad Turčianske strojárne Martin (TEES), Strojárske a metalurgické závody Dubnica (SMZ), Slovenské lodenice Komárno, Podpolianske strojárne Detva (PPS), Kovolis Hedvikov, Juranove závody Brno, ale i banka ČSOB a ďalšie organizácie. Vtedajšia VHJ ZŤS už v tom čase patrila k najvýznamnejším predstaviteľom našeho strojárskeho priemyslu a pripravovala výrazné rozšírenie výrobného programu i do ďalších nových odborov.

K prvým exportným komoditám patrili hneď zo začiatku lode a technické plavidlá z Komárna a z Českých loděníc Praha


Jednou z prvých komodít, s ktorými začala nová spoločnosť MARTIMEX na začiatku sedemdesiatych rokov obchodovať, boli lode a technické plavidlá vyrábané vo vtedajších podnikoch Slovenské lodenice Komárno a České lodenice Praha (neskôr ZŤS Komárno a ZŤS ČL Praha). Počas svojej existencie bolo vyvezených predovšetkým do krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale i na ďalšie trhy, niekoľko stoviek riečnych a riečno‑morských plavidiel, z ktorých mnohé slúžia dodnes.
S postupným nábehom nových výrobných programov v podnikoch združených vo VHJ ZŤS sa začal rozširovať aj ponukový katalóg MARTIMEXu. Išlo napríklad o veľkoobjemové vznetové motory PA Pielstick, ktorých licenčnú výrobu zaviedli na konci šesťdesiatych rokov v Turčianskych strojárňach (TEES) v Martine. Uplatnenie našli v drážnych lokomotívach vyrábaných v podniku TEES, ale tiež ako agregáty slúžiace na pohon lodí a stacionárných zariadení. Najväčie počty týchto motorov však boli dodané do podniku BELAZ v Bielorusku, kde boli až do konca milénia montované do obrých ťažkotonážnych sklápačov pracujúcich v povrchových baniach a lomoch. Pre ťažobný priemysel Sovietskeho zväzu a mnohých ďalších krajín zabezpečoval MARTIMEX tiež export banských lokomotív, vyrábaných v závode Turčianskych strojární (neskôr ZŤS) v Hliníku nad Hronom. Exportný program úspešne doplňovali autožeriavy, ktoré na podvozku nákladných automobilov Tatra 138/148 vyrábal až do roku 1979 závod Turčianskych strojární v Lučenci.

Do roku 1979 MARTIMEX exportoval i autožeriavy vyrábané na podvozku vozidiel Tatra v bývalom závode Turčianskych strojární v Lučenci. Fotografia archív Ivana Guráňa

Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa predovšetkým v oblasti konštrukcie stavebných a poľnohospodárských mechanizmov dostávala do popredia hydraulika. Tento perspektívny odbor taktiež rozšíril komoditnú štruktúru spoločnosti MARTIMEX. Hydraulické valce, rozvádzače, ventily, hydromotory a ďalšie komponenty z podnikov ZŤS Bratislava a Bardejov, zo vtedajších SMZ Dubnica, Juranových závodov Brno či Kovolisu Hedvikov a ďalších československých strojárskych podnikov vyvážal MARTIMEX do mnohých krajín celého sveta. MARTIMEX stál i za podpisom licenčnej a kooperačnej zmluvy na výrobu pokrokových hydrostatických prevodníkov nemeckej spoločnosti Sauer, ktorých produkciu úspešne zaviedli v Dubnici nad Váhom a ktoré boli po dve desasťročia v tisícových sériách exportované do mnohých krajín. Okrem domácich výrobcov mobilných pracovných strojov patrila k najvýznamnejším odberateľom samotná spoločnosť Sauer, a tiež napríklad známý východonemecký výrobca kombajnov Fortschritt, či továrne kompletujúce mobilné poľnohospodárske stroje na území bývalého Sovietskeho zväzu. Podnik MARTIMEX zároveň zabezpečoval i dovoz hydraulických agregátov pre potreby československého priemyslu. Okrem veľkosériových dodávok hydraulických komponentov pre našich výrobcov mobilnej techniky možno spomenúť napríklad i kusové dodávky veľkorozmerových čerpadiel a hydromotorov pre výstavbu vodného diela Gabčíkovo.
K ďalším úspešným exportným artiklom patrila lesná technika značky LKT, ktorej výrobu zaviedli v roku 1971 v závode Trstená na Orave. Už prvý typ lesného kolesového ťahača LKT 75 bol vyvážaný do niekoľkých európských štátov, ďalší modernizovaný typ LKT 80 a LKT 81, resp. ťahač LKT 120 sa stali doslova exportným šlágrom. Vďaka výraznému exportu predovšetkým ko krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale i do Nemecka, bývalej Juhoslávie, Maďarska, Francúzska a ďalších štátov, atakovala v osemdesiatych rokoch ročná produkcia továrne v Trstenej hranicu tisíc lesných kolesových ťahačov za rok, čo značku LKT zaradilo medzi najvýznamnejších výrobcov tejto techniky v celosvetovom meradle. Lesné ťahače LKT sa pritom dostali i na niekoľko exotických trhov, napríklad do Indie, Mozambiku či Kanady. V exporte súčasnej produkcie slovenskej značky LKT pokračovala dcérska spoločnosť MARTIMEX Alfa až do roku 2019.

Dieselhydraulická banská lokomotíva DH 30 D.O z bývalého národného podniku ZŤS Martin, závod 11 Hliník nad Hronom. Za ňou bager vyrábaný v licencii Poclain v Martine a neskôr v Dubnici
Doplnkovým sortimentom boli i cestné pneumatické valce PV 25 vyrábané v linencii francúzskej spoločnosti Albaret na začiatku sedemdesiatych rokov v Martine

V polovici osemdesiatych rokov bola k spoločnosti MARTIMEX pričlenená i časť obchodnej skupiny podniku Strojexport, zabezpečujúca vývoz stavebných strojov. Šlo o logický krok, pretože väčšina stavebnej techniky bola v tej dobe vyrábaná práve v podnikoch združených vo VHJ ZŤS (nakladače v jednotlivých závodoch podniku ZŤS Detva, bagre v ZŤS Dubnica, autodomiešavače v ZŤS Košice, betonárne v ZŤS Bardejov, cestné valce a ďalšia technika v ZŤS Stavostroj atď.), z ktorých väčšina bola zároveň i akcionármi MARTIMEXu. Oblasť produkcie stavebnej techniky ZŤS zaznamenávala práve na konci osemdesiatch rokov i vďaka exportu konjunktúru, vo veľkých sériách boli vyrábané desiatky rôznych typov strojov a exportované do mnohých krajín celého sveta. Program v tom období dopĺňal i export vysokozdvižných vozíkov z produkcie Desta Děčín a ZŤS Dubnica, či roboty a automatizované výrobné systémy dodávané podnikmi VUKOV Prešov, ZŤS Detva, Nová Dubnica a Martin.

Československý šmykom riadený malý nakladač ZŤS UNC 060 bol v druhej polovici osemdesiatych rokoch predávaný v západnej Európe pod označením Hanomag KL 75


Na konci osemdesiatych rokov zasiahol podnik MARTIMEX i do riešenia konverzie zbrojnej výroby a stál za podpisom kooperačnej dohody medzi vtedajším kombinátom ZŤS a nemeckou spoločnosťou Hanomag. Podniky ZŤS Martin a Detva dodávali následne do Hannoveru niektoré komponenty a v Martine sa na oplátku rozbehla výroba buldozérov v licencii Hanomag, ktorých časť bola až do polovice deväťdesiatach rokov vyvážaná i do Nemecka. V obchodnej sieti Hanomagu sa tiež v osemdesiatych rokoch predávali malé šmykom riadené nakladače z podniku ZŤS Detva, závod Krupina a plánovala sa spoločná výroba nakladačov v kooperácií ZŤS a Hanomagu. V Nemecku bola v roku 1988 založená i dcérska spoločnosť MSM Wiesbaden. Ďalšia licenčná dohoda bola podpísaná s talianským výrobcom vznetových motorov Lombardini, ktorý od roku 1990 zaviedol ich produkciu v strojárňach v Martine.

K významným vývozným artiklom patrili stavebné stroje. Nakladač UNC 200 z podniku
ZŤS Detva bol úspečne vyvážaný do mnohých krajín celého sveta. Okrem európských
trhov sa nezanedbateľné množstvo týchto strojov dostalo napríklad i do Afriky či Latinskej Ameriky


Po roku 1990 došlo k rozpadu kombinátu ZŤS a k osamostatneniu sa jeho jednotlivých závodov a podnikov. Došlo tiež k ukončeniu monopolného postavenia doterajších vývozcov. MARTIMEX z časti bývalých obchodných skupín vytvoril nové dcérske spoločnosti, ktoré naďalej pokračovali v zahraničnom obchode s tradičným i novým sortimentom. Oblasť mobilnej stavebnej a poľnohospodárskej techniky zastrešovala spoločnosť MARTIMEX Alfa, ktorá k pôvodnému sortimentu stavebných strojov ZŤS, PPS, Stavostroj či Unex pribrala napríklad i export poľnohospodárskych traktorov ZŤS vyrábaných v Martine, či vývoz vznetových motorov Martin Diesel, ktoré boli na začiatku deväťdesiatych rokov vo veľkých sériach dodávané i do Číny a montované do miestnych kombajnov. Z pražskej pobočky vznikol neskôr spoločný podnik Stavmart, špecializovaný hlavne na vývoz cestných stavebných strojov českej spoločnosti Stavostroj Nové Město nad Metují (značka STA).
MARTIMEX sa v tom období začal angažovať i vo vývoze špeciálnej techniky vyrábanej v podniku ZŤS Martin a jeho dcérska spoločnosť Unimpex zrealizovala v deväťdesiatych rokoch vývoz tankov T72 na Blízky východ a export série vyslobodzovacích tankov VT-72 B pre indickú armádu (išlo o poslednú veľkú zákazku pred ukončením produkcie tankovej techniky v Martine).

Do konca nového milénia väčšina našich tradičných výrobcov mobilnej techniky či hydrauliky nové ekonomické prostredie neustála a buď zanikla alebo sa začala venovať len produkcii dielcov pre zahraničných odberateľov. Časť z nich pokračovala vo výrobe už ako súčasť nadnárodných spoločností (napríklad Sauer Danfoss Dubnica, Poclain Brno či Ammann Nové Město nad Metují). V súvislosti s tým bola postupne exportná činnosť MARTIMEXu utlmovaná. V období po roku 2000 pokračoval napríklad ešte určité obdobie vývoz univerzálnych dokončovacích strojov UDS z podniku CSM Tisovec, predovšetkým do Ruskej federácie, traktorov ZŤS URII Super a URIV napríklad na Ukrajinu, či export lesnej techniky značky LKT na európske trhy.

Posledné série martinských poľnohospodárskych traktorov ZŤS URII Super a URIV vyrobené po roku 2000


V súčastnej dobe poskytuje MARTIMEX vo svojej pôvodnej administratívnej budove v Martine infraštruktúru a zázemie pre niekoľko nových spoločností a startupov. Na jednom mieste sú tu koncentrované všetky potrebné obchodné, logistické, právne či ďalšie doplňkové služby. Iná dcérska spoločnosť, MARTIMEX Gama, i naďalej podniká v oblasti obchodu pre gumárenský priemysel, vlastná konštrukčná kancelária spolupracuje napríklad pri vývoji mobilnej lesnej techniky a prevodových mechanizmov a vo Vrútkach spoločnosť prevádzkuje strojárku fabriku, známu v minulosti napríklad produkciou hydraulických zdvižných plošín Komplet‑Stroj, v súčasnosti špecializovanú najmä na výrobu ozubenia, navijákov a prevodov.

MARTIMEX sa počas svojej existencie dokázal vždy prispôsobiť aktuálnym podmienkam a jeho polstoročná tradícia má preto i naďalej pokračovanie, aj keď v zmenšenom rozsahu.