Pohľad na areál zťs

ZŤS – zlatá éra nášho strojárstva

Sharuj!:)

AUTORI: Ján OKÁĽ (†), Ivan GURÁŇ, Jozef BALÁŽ, Juraj ŠUHAJ
FOTOGRAFIE: ZŤS, MARTIMEX, archív Juraj Antal a archív autorov
MOTOR 7, 8/2020
originál PDF: ZTS-MOT-7.8-2020.pdf (12mb)

Časť expozície stavebných a zemných strojov na tradičnom strojárskom veľtrhu v Brne

Pred 55 rokmi bol v Martine založený trust podnikov Závody ťažkého strojárstva (ZŤS), jedno z najvýznamnejších priemyselných zoskupení v bývalom Československu a podnik, ktorý zabezpečoval 33 percent objemu strojárskej produkcie SR. ZŤS až do svojho rozpadu 1. 7. 1990 zamestnával vo výrobných prevádzkách, účelových organizáciách a vývojových ústavoch na Slovensku a v Čechách 85 tisíc pracovníkov, vo vlastných 14 Stredných odborných učilištiach pripravoval tisíce študentov na budúce povolanie, dosahoval miliardových tržieb a zisku a viac ako polovicu produkcie vyvážal do desiatok krajín celého sveta.

Trust podnikov Závody ťažkého strojárstva (ZŤS) bol založený v Martine 1. júla 1965. Na začiatku ho tvorilo sedem národných podnikov: Turčianske strojárne (TEES) Martin, Strojárske a metalurgické závody (SMZ) Dubnica nad Váhom, Podpolianske strojárne (PPS) Detva, Československé vagónky Tatra Studénka, České lodenice Praha, Slovenské lodenice Komárno a Moravské železárny Olomouc. Niektoré zo zakladajúcich továrni trustu ZŤS vznikli v rámci industrializácie po druhej svetovej vojne (napr. TEES Martin, PPS Detva a Hriňová), ďalšie boli založené v medzivojnovom období (SMZ Dubnica), či sa mohli pýšiť ešte dlhšou tradíciou (TEES Prakovce, PPS Cinobaňa, SL Komárno, MŽ Olomouc).

Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že podstatnú časť výrobného programu tvorila ťažká vojenská technika, zastúpená hlavne produkciou tankov v Martine, delostreleckej techniky v Dubnici a obrnených vozidiel v Detve. Z civilných programov dominovala spočiatku výroba koľajových vozidiel vrátane lokomotív (TEES Martin, SMZ Dubnica, Vagónka Studénka a Poprad), lodí a technických plavidiel (SL Komárno, ČL Praha), veľkých spaľovacích motorov (TEES Martin), banských lokomotív (TEES Martin a Lučenec), stavebných a zemných strojov (PPS Detva a Hriňová), autožeriavov (TEES Lučenec), odliatkov (TEES Martin a Prakovce, SMZ Dubnica, PPS Cinobaňa, MŽ Olomouc), ale i obrábacích strojov, zariadení pre hutné prevádzky či atómové elektrárne (SMZ Dubnica). Podiel exportu v čase vzniku ZŤS dosahoval približne 30 % jeho celkovej produkcie a neustále narastal. I preto ZŤS už na konci roku 1969 inicializovalo založenie vlastnej účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod MARTIMEX, ktorá v nasledujúcom období stála za veľkou časťou jejho zahraničnoobchodných aktivít.

Budúci rok uplynie polstoročie od začatia sériovej výroby lesných kolesových ťahačov LKT
v Trstenej. Pohľad na funkčné skúšky prototypov lesných strojov LOS160 a LPS160 z Výskumno-
vývojového ústavu ZŤS Martin (foto archív Juraj Antal)


Hneď po vzniku trustu ZŤS sa jeho vedenie zameralo na rozšírenie programu o ďalšie nové progresívne výrobky. Koniec šesťdesiatych a hlavne celé sedemdesiate roky sa preto niesli v znamení zavádzania nových výrob, rozširovania skupiny o ďalšie podniky a závody a hlavne mohutných investícií do nových produktov a do budovania a modernizácie výrobných prevádzok. Turčianske strojárne boli v tomto období rozšírené o závody v Hliníku nad Hronom, Malackách, Námestove a Trstenej, SMZ Dubnica o bývalé Kachelmannove strojárne s dlhou tradíciou vo Vyhniach (už predtým sa súčasťou SMZ stal pobočný závod v Topoľčanoch ‑Tovarníkoch), PPS Detva o prevádzky v Krupine, Tisovci, Vlkanovej, Zvolene a neskôr v Rimavskej Sobote a Lučenci. Pod ZŤS boli začlenené i čerstvo vybudované strojárne v Bardejove, ktoré sa začali špecializovať na v tom období úplne nový odbor hydraulických komponentov, hydraulické valce zase tvorili základ produkcie ďalšieho pričleneného podniku ZŤS Bratislava s novo postaveným závodom v Dunajskej Strede. Naopak, Československé vagónky Tatra sa od ZŤS odčlenili a vytvorili vlastnú výrobno ‑hospodársku jednotku (VHJ), do ktorej boli zaradené i dve slovenské vagónky v Poprade a Trebišove. Do zväzku ZŤS však boli prijaté dve tradičné české strojárne: Kovolis Třemošnice ‑ Hedvikov (výroba vlakových bŕzd DAKO a odliatkov, neskôr i dodávky hydraulických komponentov a dielcov špeciálnej techniky) či Juranovy závody Brno s programom priemyselných mazacích zariadení a vykurovacích agregátov pre vlaky (podnik sa neskôr zameral na produkciu hydromotorov a hydraulických rozvádzačov). S posilňovaním výrobnej základne súviselo i zavádzanie nových produktov. V ZŤS sa vydali cestou rozširovania a modernizovania už zavedených programov, a tiež začatím produkcie úplne nových výrobkov. V oblasti stavebných mechanizmov začali v PPS Detva vyrábať nové typy nakladačov a zemných strojov domácej konštrukcie, produkciu rýpadiel v Martine a neskôr v Dubnici zase pomohla naštartovať licencia uzatvorená s francúzskou spoločnosťou Poclain, začala i výroba pneumatických cestných valcov v licencii spoločnosti Albaret. Pri konštrukcii stavebných a ďalších mechanizmov sa začala uplatňovať hydraulika, ZŤS zareagovalo výrobou celého radu vlastných hydraulických komponentov, významný kvalitatívny skok predstavovala tiež licenčná a kooperačná dohoda s nemeckou spoločnosťou Sauer, ktorá umožnila zaviesť v Dubnici výrobu pokrokových hydrostatických prevodníkov, ktoré neskôr tvorili jadro hydraulických pohonných systémov mnohých mechanizmov a boli úspešne vyvážané i do zahraničia pre potreby iných fi nálnych výrobcov.

Univerzálny dokončovací stroj UDS 211 z Tisovca v expozícií MARTIMEXu.
V pozadí ďalšie výrobky značky ZŤS – lesné traktory LKT, nakladače
a banské lokomotívy
Poľnohospodárske traktory Zetor URII prvej série vyrábané v ZŤS
Martin od roku 1978. V osemdesiatych rokoch vznikalo ročne 5
až 6-tisíc traktorov tohto radu

V roku 1971 začali ZŤS, ako prvý podnik v strednej a východnej Európe, sériovú výrobu lesných kolesových ťahačov LKT vlastnej konštrukcie. Ich ročná produkcia neskôr dosahovala viac ako tisíc strojov a radila značku LKT medzi najväčších svetových výrobcov mobilnej lesnej techniky. Dlhodobo úspešnou sa stala produkcia licenčných veľkoobjemových vznetových motorov SEMT Pielstick, ktoré vo výrobe TEES Martin nahradili motory pôvodnej konštrukcie ČKD. Produkcia železničných lokomotív bola síce v Martine a v Dubnici v druhej polovici sedemdesiatych rokov ukončená, aby uvoľnila miesto iným produktom, skupine ZŤS však zostala výroba banských a úzkorozchodných lokomotív, koncentrovaná po roku 1970 do závodu v Hliníku n.H. Pokračovali i dodávky vybraných uzlov pre železničné vozidlá, a to predovšetkým z Martina (motory), Dubnice (rámy a subdodávky pre lokomotívy ČKD), Olomouca (nárazníky a časti podvozkov) či z Třemošnice–Hedvikova (vlakové brzdy DAKO).
V roku 1975 vstúpili do VHJ ZŤS Východoslovenské strojárne Košice (VSS), podnik nadväzujúci na dlhú tradíciu bývalej spoločnosti Poledniak, vďaka ktorému sa program ZŤS rozšíril o celý rad cisternových a iných účelových automobilov, prívesov a návesov. Z tovární v Košiciach, Sabinove a Moldave nad Bodvou (neskôr boli k podniku organizačne pričlenené i závody Bardejov a Prakovce, umiestnené rovnako na východnom Slovensku) však VSS dodávali i tvárniace stroje, priemyselné prevodovky a odliatky. V roku 1979 sa súčasťou ZŤS stal významný český výrobca cestných stavebných strojov Stavostroj v Novom Meste nad Metují spolu s Výskumným ústavom stavebných a zemných strojov v Brne (VÚSZ) a ešte viac posilnili vtedajšie dominantné postavenie značky ZŤS v rámci československej produkcie stavebnej techniky. Narastajúci počet nasadenej mobilnej techniky ZŤS viedol k založeniu obchodného podniku ZŤS v Slovenskej Ľupči s centrálnym skladom náhradných dielcov a s prevádzkami po celom Československu, ktoré zabezpečovali servisné a obchodno‑technické služby pre lesné traktory LKT, mobilné stroje ZŤS a tiež vybranú stavebnú techniku z dovozu.
Na nastupujúci trend elektronizácie a automatizácie výroby a produktov reagovali v ZŤS založením Ústavu technológie a racionalizácie (UTAR) v Bratislave a ustanovením samostatného Elektrotechnického výskumného ústavu (EVÚ) v Novej Dubnici s výrobnou prevádzkou v Rajci. Vhodne tak doplnili integrovanú výskumno‑vývojovú základňu ZŤS, do ktorej patrilo až sedem výskumno‑vývojových ústavov, ktoré systematicky a koordinovane zabezpečovali vývoj a konštrukciu jednotlivých strojov, zariadení a ich uzlov. Priamo v oblasti konštrukcie, výskumu a vývoja pracovalo v ZŤS až sedem percent všetkých zamestnancov, čo smelo znesie porovnanie napríklad aj so súčasnými špičkovými automobilkami. Silná vývojová základňa umožnila dokonca začať výrobu vlastných robotov, robotizovaných pracovísk a automatizovaných výrobných systémov ZŤS, a to i pre iných domácich a zahraničných odberateľov.

V roku 1978 došlo k zjednoteniu pomenovania všetkých podnikov združených vo VHJ ZŤS, ktoré od tej doby prestali používať pôvodné označenie a prezentovali sa už len pod jednotným logom ZŤS. V rovnakom období začal ZŤS Martin s produkciou známych traktorov Zetor URII (výroba motorov tohto typu sa do Martina sťahovala už od roku 1973), segment poľnohospodárskej techniky sa rozšíril o výrobu univerzálnych nosičov náradia a kosačiek pre podhorské oblasti (v ZŤS Slovenská Ľupča), nových typov fekálnych traktorových a automobilových cisterien zo ZŤS Malacky, či ďalších aplikácií lesných traktorov LKT. Došlo k ďalšiemu rozšíreniu sortimentu stavebných a zemných strojov v podnikoch ZŤS Detva, Dubnica a ZŤS Stavostroj a k zavedeniu produkcie autodomiešavačov betónu v Košiciach, či stavebných betonární v Bardejove. V osemdesiatych rokov dodávali ZŤS ročne viac ako 15 tisíc rôznych mobilných pracovných strojov a zabezpečovali 80 % objemu produkcie československej stavebnej techniky. Export tejto komodity preto po roku 1985 prešiel z pražského podniku Strojexport na MARTIMEX. Výrobný program ZŤS Dubnica sa rozšíril tiež o niekoľko typov vysokozdvižných vozíkov a v roku 1986 sa súčasťou skupiny ZŤS nakrátko stal aj ich tradičný český výrobca DESTA.

V polovici osemdesiatych rokov zabezpečovalo ZŤS v rámci Československa takmer 100 % produkcie lodí a technických plavidiel (ZŤS České lodenice Praha, Mělník, Ústí n.L. a ZŤS Komárno), 95 % výroby nakladačov a mobilných stavebných strojov (ZŤS Detva, Lučenec, Krupina, Tisovec, ZŤS Košice a ZŤS Stavostroj), 55 % výroby hydraulických komponentov, 50 % rýpadiel (ZŤS Dubnica a ZŤS Tisovec), 30 % kolesových traktorov a vznetových motorov (ZŤS Martin), 20 % prevodových mechanizmov, 11 % tvárniacich strojov a veľké série ďalších strojov, ich uzlov a komponentov. Bohatý výrobný program zahrňoval výrobky viac ako 60 odborov. Neustále sa zdokonaľovala špecializácia a kooperácia jednotlivých závodov a podnikov, čo umožňovalo vyrábať efektívnejšie a vo väčších sériách. Technologicky dobre vybavené továrne v Hriňovej, Sabinove, Prakovciach, Vlkanovej, Moldave n.B. a v Košiciach tak napríklad zabezpečovali výrobu ozubenia a prevodov i pre iné podniky, motory dodával závod v Martine, nápravy ZŤS Krupina, Vlkanová, Nové Mesto n.M., Trnava a Trstená, na prídavné zariadenia ku stavebným strojom sa špecializovala napríklad ZŤS Rimavská Sobota, Krupina a Vysoká nad Kysucou, hydraulické komponenty pochádzali zväčša z Dubnice, Bardejova, Bratislavy, Dunajskej Stredy, Brna, Gelnice, Topoľčian, či Třemošnice – Hedvikova.
Podiel vojenskej výroby dosahoval v osemdesiatych rokoch približne polovicu objemu celkovej produkcie ZŤS. Išlo hlavne o bojové a ženijné aplikácie tankov v Martine, bojové vozidlá pechoty v Detve a Dubnici, delostreleckú techniku v Dubnici, cisternové a ženijné nadstavby vojenských automobilov v Košiciach a ďalšie produkty, do ktorých výroby sa väčším či menším rozsahom zapojovala takmer každá továreň ZŤS. Prevažná časť tejto techniky išla do štátov Varšavskej zmluvy a menšia časť do tzv. krajín tretieho sveta, výroba a export boli riadené záväzným štátnym plánom. Po podpise medzinárodných zmlúv o zmenšení stavu konvenčných zbraní v Európe medzi NATO a Varšavskou zmluvou došlo k výraznej redukcii vojenskej výroby. V roku 1989 klesla jej produkcia na 54 %, v roku 1990 na 45 % objemu oproti roku 1988. Tento trend pokračoval ďalej až do úplného zastavenia výroby tankov a bojových vozidiel pechoty. Išlo o obrovský zásah vyžadujúci štrukturálne zmeny – konverziu výrobného programu.

Politické zmeny a súvisiaci rozpad východných trhov mal veľký dopad i na civilnú produkciu a celú skupinu ZŤS, ktorá zanikla 1. júla 1990, presne 25 rokov po svojom založení a úspešnom pôsobení. Vlastná realizácia konverzie vojenskej výroby prebiehala následne už po zrušení generálneho riaditeľstva ZŤS, i keď niektoré projekty (napr. kooperácia so spoločnosťou Hanomag pri výrobe buldozérov, či značkou Lombardini pri výrobe motorov) sa začali pripravovať v roku 1988 ešte za jeho existencie. Bývalé podniky a pobočné závody ZŤS tak do nového obdobia vkročili ako samostatné subjekty. Bohužiaľ, tým došlo k príliš rýchlemu pretrhaniu vzájomných väzieb, koordinácií vo vývoji a výrobe nových produktov a vo vzájomných kooperáciách. Do konca milénia aj preto mnoho bývalých subjektov ZŤS nové ekonomické prostredie neustálo a zaniklo. Časť z nich sa stala súčasťou nadnárodných spoločností, ako napríklad Ammann Nové Město n.M., Küster Vlkanová, Lombardini Slovakia, Poclain Brno, Sauer Danfoss Dubnica, či Witzenmann Vlkanová. Z veľkých tovární v Martine a Dubnici sú dnes priemyselné parky, v Detve sa nástupnícka spoločnosť PPS Group špecializuje na výrobu zvarencov pre svetových výrobcov stavebných strojov. Vo finálnej výrobe mobilnej techniky na Slovensku pokračuje v podstate už len LKT Trstená (lesné kolesové ťahače), WAY Industry Krupina (šmykom riadené nakladače Locust a špeciálna technika), CSM Tisovec (UDS – univerzálne dokončovacie stroje a ďalšie mechanizmy) a ZŤS Špeciál Dubnica. Svoje miesto na trhu si našla i časť bývalých výskumno‑vývojových ústavov, ktoré dnes podnikajú pod označením Vývoj Martin, ZŤS VVÚ Košice, EVPÚ Nová Dubnica a WUSAM Zvolen. Okrem nich nájdeme i niekoľko ďalších zaujímavých strojárskych subjektov, ktorých história je spojená s bývalými továrňami ZŤS, ako napríklad HERN Námestovo, Hriňovské strojárne, Hydraulika DS Dunajská Streda, Charvát Strojárne Bardejov, Prakon Prakovce, SJT Moldava, TOPOS Tovarníky, Treva Forge Prakovce, Vinuta Rajec, WEP Trading Sabinov, ZŤS Metalurg Dubnica, ZŤS Sabinov, ZŤS TEES VOS Martin, či úspešné české podniky Kovolis Hedvikov, DAKO‑CZ Třemošnice a ďalšie.

Do tvorby tohto článku sa aktívne zapojil i pán Ing. Ján Okáľ, dlhoročný externý spolupracovník redakcie a bývalý vedúci pracovník generálneho riaditeľstva ZŤS v Martine, ktorý, bohužiaľ, v marci tohto roku nečakane zomrel. Česť jeho pamiatke!