Janko Jesenský je ďalšia výrazná osobnosť Martina, ktorú si predstavíme v našom seriáli. Narodil sa 30.decembra 1874 v Martine, mal šľachtické korene a jeho rod pochádza z Horného Jasena, ktoré je dnes súčasťou Turčianskeho Jasena.
Vzdelanie získaval v rodnom Martine, neskôr na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a v roku 1893 zmaturoval v Kežmarku. Následne absolvoval právnickú akadémiu v Prešove (1896), doktorát práv získal v rumunskom meste Kluž, kde študoval v rokoch 1896-1900. V roku 1905 zložil v Budapešti advokátsku skúšku, neskôr pôsobil ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom, kde prežil vážnejší vzťah so speváčkou Oľgou Kraftovou. Následne sa presunul do Bánoviec nad Bebravou, kde si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Tu si zobral za manželku Annu, rod. Bottovú, dcéru štúrovského historika Júliusa Bottu.
S príchodom prvej svetovej vojny si našli vojenské povinnosti aj Janka Jesenského, v roku 1914 narukoval k trenčianskemu pluku. Počas vojny bol obvinený s vlastizrady, v roku 1915 bol prevelený do Ruska, kde upadol do ruského zajatia. Po čase sa tam zapojil do československého odboja. Redigoval viaceré časopisy ako napr. voronežský Čechoslovan (tu sa stretol s J. Gregorom-Tajovským a J. Haškom), kyjevské Slovenské hlasy. Bol zvolený za podpredsedu ruskej pobočky Československej národnej rady. Po návrate do vlasti sa v roku 1919 pustil do budovania novovzniknutej republiky. Už v roku 1922 sa stal županom v Rimavskej Sobote, neskôr veľkožupanom v Nitre. V roku 1929 sa presunul do Bratislavy, kde sa stal vládnym radcom, neskôr viceprezidentom Krajinského úradu. V rokoch 1930 – 1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov. Po roku 1939 sa utiahol do ústrania, ale aj napriek tomu podporoval protifašistické hnutie. Po oslobodení a vzniku povojnovej republiky bol ako prvý Slovák 27. novembra 1945 menovaný za národného umelca.
Nesmieme zabúdať ani na jeho umeleckú činnosť, vyprofiloval sa na významného predstaviteľa slovenskej modernej prózy, reprezentoval jej prvú vlnu predovšetkým v poézii. Venoval sa tiež prekladateľstvu, najmä poéziu od Puškina, Jesenina či Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať už počas štúdia na kežmarskom gymnáziu. Ako prvý v slovenskej poézii tiež opisuje vlastné city a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia. Majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.
Janko Jesenský zomrel 27. decembra 1945 vo veku 70 rokov v Bratislave. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.