Elena Maróthy-Šoltésová

Martinské osobnosti (2) – Elena Maróthy-Šoltésová

Sharuj!:)

Narodila sa 6. januára 1855 v Krupine, farárovi a spisovateľovi Danielovi Maróthymu a Karolíne, rod. Hudecovej. O matku prišla keď mala dva a pol roka a akoby to predznamenalo to, čo ju v rodinnom živote bude čakať.

Do svojich deviatich rokov navštevovala maďarskú kalvínsku školu v Lučenci, neskôr prestúpila na nemecký ústav vo Veľkej pri Poprade. V roku 1874 sa zúčastnila na poslednom matičnom zhromaždení, predtým ako v roku 1875 Maticu slovenskú zavreli. Niektoré pramene uvádzajú, že práve tam sa spoznala so svojim budúcim manželom Ľudovítom Michalom Šoltésom, ktorý bol oddaný štúrovec a za ktorého sa ako dvadsaťročná vydala. Pomocou tohto zväzku sa dostala do Martina, ktorý bol v tom období považovaný za centrum slovenského kultúrneho a národného života.

V roku 1876 sa jej narodila dcéra Elena a o dva roky neskôr syn Ivan. Obe deti boli odmalička chorľavé, dcéra zomrela už ako osemročná na tuberkulózu, syn Ivan sa dožil dospelosti, ale v roku 1911 ako 33-ročný umiera. Maróthy-Šoltésová obe svoje deti prežila a v roku 1915 jej umrel aj manžel Ľudovít.

Bola veľmi angažovaná v ženskom hnutí a zdôrazňovala potrebu vzdelania žien a ich účasť v národnom hnutí. Od roku 1894 do roku 1927 predsedala ženskému spolku Živena, kde redigovala almanachy a časopis nesúci meno spolku. Do literatúry vstúpila prostredníctvom krátkych próz uverejnených v časopise Slovenské pohľady – Na dedine (1881) a Prípravy na svadbu (1882) , ktoré dokumentovali a charakterizovali každodennú obyčaj na dedine. Neskôr sa prezentovala románom Proti prúdu (1894) , kde sa vyjadrila k zemianskej otázke, bol však ale viac idylou ako reálnym poukázaním na vtedajšie zemianstvo. Šoltésovej zápisky vznikajúce niekoľko desaťročí vyšli v dvoch zväzkoch v rokoch 1923 – 1924, pod názvom Moje deti, kde opísala osobnú tragédiu, predčasné úmrtia oboch detí. K ďalším autobiografickým dielam patrí aj spomienková kniha Sedemdesiat rokov života (1925). Elena Maróthy-Šoltésova zomrela vo vysokom veku 84 rokov v rodnej Krupine 11.februára 1939.

Aj keď literárna tvoja Šoltésovej zostala v miernom tieni jej kolegov, netreba zabudnúť na to, že jej kultúrna a organizačná činnosť od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia tvoria neodmysliteľnú súčasť slovenského kultúrneho života.