Svetozár Hurban Vajanský sa narodil 16.1. 1847 v Hlbokom ako syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anne Jurkovičovej.
Vzdelanie získal na gymnáziu v Modre, Českom Těšíně (1858-1861), jeho kroky neskôr viedli do Horného Rakúska, kde navštevoval gymnázium v Oberschützene (1861-1863) a do Pruska, konkrétne do mesta Stendal, v týchto končinách navštevoval gymnázium v rokoch 1863-1866. Po rokoch cestovania maturoval v roku 1867 v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867-1870), štúdium napokon dokončil v Budapešti v roku 1874.
Pracoval ako koncipient v Trnave, Budapešti, Bratislave aj vo Viedni, až si napokon otvoril prax v Skalici. V roku 1875 sa oženil s Idou Dobrovitsovou, v právnickej kariére mu šťastie veľmi neprialo a snažil sa uchytiť v rôznych mestách (Viedeň, Námestovo, Liptovský Mikuláš). Zamestnanie neúspešne hľadal aj ako profesor v Rusku a Bulharsku a ako redaktor v Martine. Politicky sa začal aktivizovať v 70. rokoch v rámci Slovenskej národnej strany. Bol organizátor a ideológ slovenského národného hnutia v období dualizmu. Vyzýval príslušníkov slovenskej inteligencie k práci medzi ľuďom. V 90. rokoch 19. storočia sa snažil vytvárať mosty medzi jednotlivými triedami, vrstvami a politickými a náboženskými zoskupeniami slovenskej spoločnosti, chcel udržať národnú jednotu. Podporoval vznik Československej jednoty, na prelome storočí propagoval v politickej a novinárskej činnosti myšlienku spolupráce vzájomnej obrany utláčaných národov Uhorska a monarchie.
Literárne bol činný už počas stredoškolských štúdií, pričom sa v nej objavovali podnety z domáceho prostredia aj súdobej nemeckej literatúry, neskôr sa preorientoval na ruskú literatúru. Ovládal najrozličnejšie novinárske žánre, rozvinul najmä umenie úvodníka, fejtónu – najmä cestopisného – kultúrnej črty, v ktorej venoval pozornosť všetkým druhom umenia, a tak výrazne posunul vývin slovenskej žurnalistiky.
Svetozár Hurban Vajanský zomrel 17.8. 1916 v Martine.