Martin Benka

Martinské osobnosti (1) – Martin Benka

Sharuj!:)

Kto by nepoznal obrazy s výjavmi slovenskej prírody, kultúry či folklóru? Ich autorom je Martin Benka, maliar ktorý v Martine strávil podstatnú časť svojho života.

Narodil sa 21. septembra 1888 v Kostolišti pri Malackách Jozefovi Benkovi a Eve Benkovej, rod. Dubničkovej. Bol najmladší zo šestice súrodencov. Mal 3 bratov, Michala, Jána, Jozefa a 2 sestry, Annu a Teréziu.

Po absolvovaní Ľudovej školy v rodnom Kostolišti a Štátnej maďarskej školy v Malackách nastúpil ako maliarsky učeň v Hodoníne. Po vyučení sa Benka ocitol vo Viedni, kde pôsobil v rôznych firmách ako maliarsky tovariš. Práve vtedy v ňom začala rozkvitať túžba venovať sa umeniu. Maliarskemu i hudobnému.

Následne na to strávil dva roky v súkromnej maliarskej škole českého maliara E. Neumanna. Tam svojím talentom zaujal novinára Jána Langera, ktorý mu zabezpečil vzdelanie u známeho českého maliara Aloise Kalvodu. Medzi rokmi 1910 – 1914 zdokonaľoval svoje umenie počas rôznych maliarskych cestách s Kalvodou školou po českej krajine. Práve v týchto rokoch sa prvýkrát jeho obrazy objavili na niekoľkých výstavách. V rokoch 1915 a 1917 zorganizoval prvé samostatné výstavy jeho diel v Rohatci a Strakoniciach. Na pozadí osobných úspechov zatiaľ zúrila dovtedy najväčšia tragédia v ľudských dejinách – prvá svetová vojna. Benka vojnové roky strávil v pohostinnom dome veľkostatkára Antonína Klenku z Vlastimilu, kde cibril a dôkladne vylepšoval svoj umelecký štýl – monumentalizujúci expresionizmus s vlastným poňatím.

Presunieme sa do roku 1939, kedy sa Benka presťahoval do Martina, kde ho zastihla druhá svetová vojna, v ktorej načerpal inšpiráciu a po oslobodení vytvoril cyklus obrazov s povstaleckou tématikou, kde spomínal na odhodlanie v SNP a koniec vojny. Okrem mnohých iných vyznamenaní sa v roku 1948 stal Laureátom štátnej ceny. K 65. narodeninám dostal darček v podobne titulu Národný umelec, ako prvý zo slovenských maliarov. O 10 rokov neskôr bol ocenený Rádom republiky za celoživotné dielo.

V roku 1945 založil s maliarmi Karolom Ondreičkom, Emilom Makovickým a sochárom Fraňom Štefunkom výtvarné zoskupenie Trojštít, ktorého cieľom bolo skĺbiť rôzne typy umení, napr. s realizáciou v architektúre. Okrem umeleckej tvorby v Martine propagoval aj hudobné umenie, zoskupil okolo seba kruh amatérskych hudobníkov, priateľov komornej hudby. Začiatkom roka 1950 vzniklo hudobné kvareto v zložení : 1. husle V. Belorid, 2. husle E. Muntág, viola M. Benka, violončelo M. Filip. Zaniklo v roku 1951 odchodom M.Filipa na vysokú školu a E.Muntága na základnú vojenskú službu.

Martin Benka vždy túžil v Malackách vybudovať ateliér a galériu. V Martine zrejme môžeme byť radi, že malackí funkcionári s Benkovým nápadom nesúhlasili, nedostal pozemok a preto túto iniciatívu presunul do turčianskej metropoly, kde s jeho nápadom súhlasili a postavili mu dom s ateliérom a aj malou galériou. Protihodnotou za túto službu sa štátu odvďačil venovaním svojej základnej umeleckej zbierky v rozsahu vyše 5000 diel. V dome dnes sídli jeho múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea.

Na sklonku života sa Martin Benka vrátil do rodných končín a posledné chvíle života strávil u rodiny Šagalovcov v Malackách a u Jozefa Gavalíka v Kostolišti. Po kolapse bol hospitalizovaný v malackej nemocnici, kde 28. júna 1971 vydýchol naposledy.

Vďaka pomoci miestnych občanov vznikla ešte za umelcovho života pamätná izba v Kostolišti v miestnom kultúrnom dome. Výjavy muža a ženy v kostolištianskom kroji na priečelí kultúrneho domu nakreslil sám umelec ešte za svojho života. Taktiež je zachovaný i Benkov rodný dom, ktorý je po rekonštrukcii. Benkove diela je možné vzhliadnuť nielen v pamätnej izbe Martina Benku, ale i v miestnom kostole, kde namaľoval obraz sv. Martina na koni, patróna kostola. Na obecnom úrade v Kostolišti sa tiež nachádzajú jeho obrazy. Konkrétne v sobášnej sieni, a to Záhorácka svadba.

Komentáre sú uzavreté.